23rd Februarch

V Trojke sme ospalo sŕkali ovocnú šťavu s vodou a Ve mi nechcene fúkala popol z cigarety do prázdnych strán Moleskineu. Mám rada fázu predstavovania sa, keď sa utešujem domnievaním, že mojím Ahoj a zdvihnutím pravej ruky a zamávaním opatrným pohybom, niečo medzi tancom Iana Curtisa a epileptickým zachvátom, pričom tanec Iana Curtisa je epileptický záchvat, nemôžem na ľudí spraviť tak zlý dojem ako keď sa ma začnú pýtať otázky a ja odpovedám zvláštnou kombináciou českých a slovenských slov. Na Fléde sme čakali na čakanie na Sunshine asi hodinu a pol, kým prišla predkapela s sčasti nemeckým repertoárom a ohľaduplne nezdržovala príliš dlho, takže medzi bublinami, ktoré vyfukovala Miki z bublifuku a tabakovým dymom sa o chvíľu objavil Kay. V prvej rade znie koncert vždy ako keď povysuniete sluchátka z iPodu a znejú vám v ušiach len zvuky nástrojov a nie spev. Po skončení sme namiesto B!B!Party išli domov a niekde u pudingu alebo u We will never sleep, 'cause sleep is for the weak sme zaspali pod povlečením v neónovej farbe. Začala jar a každý by sa rád cez sobotné post meridiem na chvíľu zastavil a sledoval troposférnu cukrovú vatu. Nenamietala by som žiť v Brne.

No comments:

Post a Comment