3th Narrowber

Keď prší, tak si sadneme dovnútra na lavičky a snažíme sa tlmiť hlas pokým z nášho rozhovoru neostane len šepot, aby ozvena v prázdnom kostole nebola tak výrazná. Neobvyklým spôsobom ma naplňuje rozprávanie sa s Martinom, pretože sa obaja vyhýbame príliš osobným témam. Tak o nich nemusím ani premýšľať, čiže keď sa bavíme o čomkoľvek inom, som pomerne šťastná. Väčšina ľudí, s ktorými sa posledné týždne stretávam, robí cez víkendy sprievodcov v pamiatkach a ja môžem chodiť tam, kam iní nesmia - nechám sa zaviesť až na vrch veže, kde býval zvon a Filip mi tam ukazuje mŕtvych holubov a je tam tak príjemne stiesnene. Keď sa pozerám na oblohu, tak zväčša oblaky vyzerajú ako keď miešam cesto na sušienky, ako keď chce niekto oblaky ružových odtieňov vmiešať do modrej oblohy a keď miešam cesto na sušienky, predstavujem si miešanie obláčkov na oblohe. Keby niekto robil audiokomentár k môjmu životu, ako úvod ku každému novému obdobiu by mohli byť rôzne skúšky mikrofónu, ako napríklad pred koncertom Subways.

14th Jellyjune

Vo štvrtok sme sa zastavili vo festivalovom parku a pozerali sa ako rozoberajú jednotlivé stages, stany a ako podupaná tráva vyzerala v daždi prekvapivo zeleno. Až tak ďaleko zašli moje sny. Každá spomienka stráca svoju hodnotu keď postupne dospievam a mením názory, ale aj tak by som chcela, aby koncert Editors zostal v mojich myšlienkach rovnako dokonalý ako pohyby Toma Smitha. Aby sa neznčil ako keď nás rozsekali lasery Muse. Linda mala pravdu, keď hovorila, že beriem všetko príliš permanentne. Metafyzicky. Pritom som tú teóriu vždy odsudzovala. Bavila ma tá nervozita pred koncertom. Koncert je vyložene osobná záležitosť, skoro tak osobná ako jeden pár sluchátok. Každý moment z tých štyroch dní si pamätám tak dôkladne ako keby som ho mala vytetovaný v zadnej časti mozgu. Niekedy hovorím ľuďom to, čo by radi počuli tak často, že už ani neviem, čo si skutočne myslím. V tom, čo hovoria moji priatelia vidím súčasne toľko významov, že neviem ako presne mám chápať realitu a ako sa mám vyjadrovať ja, aby som bola pochopená. Ja predsa nemanipulujem, len mi chýba jednoduchosť sveta pred pár rokmi. Zatlieskaj si, realita. Tlesky tlesk. Vždy mám pocit, že všetko je v poriadku, keď ma ľudia hladia po hlave a hovoria sluší ti to, keď sa otočím v Martinovej hnedej košeli a usmejem sa so zaťatými zubami, keď sedíme u palisádového valu a ja sa nemôžem zapojiť do rozhovoru a keď stojím na lavičke pri Labe a recitujem časť textu, čo ani neviem kto napísal. Chcela by som si takých chvíľ vážiť aj doma. Už asi ani nechcem mať veľké nároky na seba a na druhých, lebo si to všetko len komplikujem. Príliš rozmýšľam nad významom každého pohybu, gesta a nad výberom vhodných slov, pritom to nie je dôležité. Svet vidím ako druhú stranu kaleidoskopu. A tak je to správne.

61st M'aidez

Väčšina mojich priateľov už môže riadiť auto, tak sa mi takmer pravidelne stáva, že sedím na mieste spolujazdca vedľa ľudí, ktorých som poznala ako deti a nedokážem si zvyknúť na to, že odrazu nadobudli zodpovednosť, preto keď sa ma pýtajú, či som pripútaná, želám si, aby ich zaujímala moja bezpečnosť a nie strach z pokuty. Mohla by som predstierať, že som dlhší čas nenapísala post preto, lebo som sa snažila zachrániť svet, čo by znelo oveľa atraktívnejšie ako fakt, že som sa pripravovala na maturity, ale aj tak by mi to nikto neveril. Tak to býva u superhrdinov. Popravde som zachraňovala len ten svoj svet. Veľmi jasno si pamätám svoj akademický týždeň, vtedy ma naozaj začalo baviť učenie, až mi bolo trochu ľúto, že ma to začalo baviť až v posledný týždeň školy. Na oblohe sa rozlievali sivobiele oblaky ako paleta s bielymi a čiernymi škvrnami v ruke maliara, ktorý sa snaží namiešať správny odtieň šedej farby na namaľovanie britskej mačky, alebo sivobielych oblakov. Zatiaľ čo ja rozmýšľam nad významom Viktorovho dotyku, moje kamarátky mi poskytujú všetky formy emocionálneho pátosu rozprávaním o svojich vzťahoch a psychickom rozpoložení. Ak bude ďalšia noc strávená v Brne znamenať zaspávanie pri zkúšobni, kde Matyáš rytmicky udieral do bicích (stereotyp alternatívnych životov ľudí, ktorí aj keď sa stále snažia robiť niečo nové, rovnajú sa životom ľudí, ktorí robia stále to isté), tak sa sama z tej neúnosnej introvertnosti asi začnem nudiť. Mali by sme byť viac provokatívni - mali by sme napríklad milovať poéziu.

35th M'aidez

Stále si viem veľmi živo predstaviť ako sme o jednej v noci stáli s Ve vo vani a k nohám nám padali pramienky mojich vlasov; ako snaha o náčrt účesu pre hairdresser, ktorá mi v pondelok kŕmila vlasy čokoládovým pudingom ako nespokojné dieťa túžiace po novej identite, ako kamufláž hnedej farby na vlasy. Dostala som sa do úlohy milej auntie, na ktorú sa malé deti pozerajú s očakávaním, že ja ako takmer dospelý človek začnem rozhovor prvá, a tak som sa pri veľmi chatty kind-of-súrodencovi Ve chytila vďačnej témy pomenovávania plastových dinosaurov. Zaspali sme pri premietaní obrázkov z rozbitého robota a cez veľké skylights sme okrem do vesmíru hľadeli až niekam k letným mesiacom a výletu do Berlína a festivalom. Keď som ráno zišla do kuchyne, pri stene ako ospalá mačka, potichu priadla veľká sivá rúra, keď nám zhrievala raňajky a už si ani presne nepamätám ktoré časti Brna som si chcela vyfotiť. Tancovali sme na mierne letnú náladu. Netancovali sme na Strokes.

18th M'aidez

Príliš kriticky alebo možno až povrchne sledujem ľudí, čo vo vlaku čítajú Sigmunda Freuda, tích, čo si na niekoľkokrát objednávajú jedlo v KFC a popravde na všetkých v mojej blízkosti. Rada som znova po pár mesiacoch videla Lindu, ktorá sa na kinofilm snažila zachytiť to, čo nám zostalo z ospalých rozhovorov posledného leta, slušných gest a striedavých hĺbavých pohľadov a úsmevov. Nedokážem povedať, čo si o mne ľudia myslia a v tej svojej prehnanej snahe o dokonalosť sa toho trochu bojím. Malá Julie ma fascinovala pohľadom Elle Fanning, ktorý som už dlho nevidela. Pár mojich posledných ciest vlakom som naplnila zbožným prianím, aby moje doma bolo niekde inde. Závidím všetkým Descartesom, Aristotelom a Platónom, že im ich svety dávali taký zmysel.

13rd Marpril

V posledných dňoch napriek obklopovaniu sa vatou vypchatými zvieratami s končatinami vyplnenými malými plastovými guľôčkami, môj život zostáva stále trochu prázdny. Zavretá v zlatých námorníckych hodinkách som znova predbehla malú aj veľkú ručičku a úspešne utiekla pred časom, čo je niekedy obzvlášť zložité; niekedy sa opriete do veľkej ručičky celou svojou silou a ona nie a nie sa pohnúť. Najlepšie sa mi uteká do Brna, kde sme minulý víkend s pôvodným plánom návštevy jednej galérie prešli snáď všetky expozície, vrátane obskúrnej výstavy socialistického nábytku a výstavy náčrtkov podobných fotke na albume Is This It od Strokes. Samozrejme som nevenovala ani chvíľu rozprávaniu o mojom emocionálnom rozpoložení a na čo aj; stálo by to za uvažovanie len vtedy, keby som za vyslovenie tak neľahkých slov dostala bodové ohodnotenie ako v Scrabble. Ale aj v takom prípade nie je jednoznačné, či by som vyhrala. Škola mi narúša celý denný harmonogram; oveľa radšej by som sedela v kaviarni s Jackson Pollock-like obrazmi a učila sa na NSZ. Asi ako dnes, keď celý čas, čo som tam bola, púšťali na hudobnom programe mierne kabaretné čiernobiele videoklipy.

36th Februarch

Na začiatku HAARP je úvod z Dance of the Knights od Prokofieva - povedal Filip spolu s ďaľšími odkazmi na vážnu hudbu v skladbách Muse; proti inej klasike som úspešne rezistovala. Skôr preto, že ma to desilo, než preto, že by som bola málo liberálna k prijímaniu novej hudby. Našla som v sebe zvedavý záujem k filmom Woodyho Allena a Gary mi každý pondelok nosí ďalší jeho film so svojho boxu piatich Allenoviek. Prekvapivo som sa smiala na scéne kradnutia geneticky dopestovanej gigantickej zeleniny a ovocia, pritom som si vždy myslela, že slapstick komédia je menej inteligentný humor. Na pár dní sme sa doma starali o výmenného študenta, vďaka čomu som sa pri spoločných večeriach s mierne predstieranou rodinnou atmosférou počas toho ako Youri hanblivo štuchal do hranoliek na tanieri, dozvedela o svojom bratovi viac než za posledný rok. Desí ma koľkokrát za deň vysielajú mestský rozhlas; jedenkrát ráno, čo môžem počítať aj ako dvakrát, pretože po prvom odvysielaní všetky správy ešte raz zopakujú, v priebehu čoho sa snažíte prehlušiť ten otravný hlas najrôznejšími činnosťami, takže zrazu aj vysávanie obývačky príde vhod a potom poobede sa celý proces zopakuje, takže dostanete štyrikrát do dňa informácie, ktoré ani nechcete počuť. Celý čas vás kŕmia nepotrebnými správami. Asi ako v takmer každom odvetví ľudskej aktivity. Začala som kresliť matchstick ľudí vo vnútornostiach rôznych zvierat ako hrajú šachy, prípadne riešia vzťahové problémy. Surrealizmus je fajn (Poletíme k hviezdam a popotiahneme Veľký voz bližsie k Orionu. Čisto z praktických dôvodov.)