36th Februarch

Na začiatku HAARP je úvod z Dance of the Knights od Prokofieva - povedal Filip spolu s ďaľšími odkazmi na vážnu hudbu v skladbách Muse; proti inej klasike som úspešne rezistovala. Skôr preto, že ma to desilo, než preto, že by som bola málo liberálna k prijímaniu novej hudby. Našla som v sebe zvedavý záujem k filmom Woodyho Allena a Gary mi každý pondelok nosí ďalší jeho film so svojho boxu piatich Allenoviek. Prekvapivo som sa smiala na scéne kradnutia geneticky dopestovanej gigantickej zeleniny a ovocia, pritom som si vždy myslela, že slapstick komédia je menej inteligentný humor. Na pár dní sme sa doma starali o výmenného študenta, vďaka čomu som sa pri spoločných večeriach s mierne predstieranou rodinnou atmosférou počas toho ako Youri hanblivo štuchal do hranoliek na tanieri, dozvedela o svojom bratovi viac než za posledný rok. Desí ma koľkokrát za deň vysielajú mestský rozhlas; jedenkrát ráno, čo môžem počítať aj ako dvakrát, pretože po prvom odvysielaní všetky správy ešte raz zopakujú, v priebehu čoho sa snažíte prehlušiť ten otravný hlas najrôznejšími činnosťami, takže zrazu aj vysávanie obývačky príde vhod a potom poobede sa celý proces zopakuje, takže dostanete štyrikrát do dňa informácie, ktoré ani nechcete počuť. Celý čas vás kŕmia nepotrebnými správami. Asi ako v takmer každom odvetví ľudskej aktivity. Začala som kresliť matchstick ľudí vo vnútornostiach rôznych zvierat ako hrajú šachy, prípadne riešia vzťahové problémy. Surrealizmus je fajn (Poletíme k hviezdam a popotiahneme Veľký voz bližsie k Orionu. Čisto z praktických dôvodov.)