35th M'aidez

Stále si viem veľmi živo predstaviť ako sme o jednej v noci stáli s Ve vo vani a k nohám nám padali pramienky mojich vlasov; ako snaha o náčrt účesu pre hairdresser, ktorá mi v pondelok kŕmila vlasy čokoládovým pudingom ako nespokojné dieťa túžiace po novej identite, ako kamufláž hnedej farby na vlasy. Dostala som sa do úlohy milej auntie, na ktorú sa malé deti pozerajú s očakávaním, že ja ako takmer dospelý človek začnem rozhovor prvá, a tak som sa pri veľmi chatty kind-of-súrodencovi Ve chytila vďačnej témy pomenovávania plastových dinosaurov. Zaspali sme pri premietaní obrázkov z rozbitého robota a cez veľké skylights sme okrem do vesmíru hľadeli až niekam k letným mesiacom a výletu do Berlína a festivalom. Keď som ráno zišla do kuchyne, pri stene ako ospalá mačka, potichu priadla veľká sivá rúra, keď nám zhrievala raňajky a už si ani presne nepamätám ktoré časti Brna som si chcela vyfotiť. Tancovali sme na mierne letnú náladu. Netancovali sme na Strokes.