61st M'aidez

Väčšina mojich priateľov už môže riadiť auto, tak sa mi takmer pravidelne stáva, že sedím na mieste spolujazdca vedľa ľudí, ktorých som poznala ako deti a nedokážem si zvyknúť na to, že odrazu nadobudli zodpovednosť, preto keď sa ma pýtajú, či som pripútaná, želám si, aby ich zaujímala moja bezpečnosť a nie strach z pokuty. Mohla by som predstierať, že som dlhší čas nenapísala post preto, lebo som sa snažila zachrániť svet, čo by znelo oveľa atraktívnejšie ako fakt, že som sa pripravovala na maturity, ale aj tak by mi to nikto neveril. Tak to býva u superhrdinov. Popravde som zachraňovala len ten svoj svet. Veľmi jasno si pamätám svoj akademický týždeň, vtedy ma naozaj začalo baviť učenie, až mi bolo trochu ľúto, že ma to začalo baviť až v posledný týždeň školy. Na oblohe sa rozlievali sivobiele oblaky ako paleta s bielymi a čiernymi škvrnami v ruke maliara, ktorý sa snaží namiešať správny odtieň šedej farby na namaľovanie britskej mačky, alebo sivobielych oblakov. Zatiaľ čo ja rozmýšľam nad významom Viktorovho dotyku, moje kamarátky mi poskytujú všetky formy emocionálneho pátosu rozprávaním o svojich vzťahoch a psychickom rozpoložení. Ak bude ďalšia noc strávená v Brne znamenať zaspávanie pri zkúšobni, kde Matyáš rytmicky udieral do bicích (stereotyp alternatívnych životov ľudí, ktorí aj keď sa stále snažia robiť niečo nové, rovnajú sa životom ľudí, ktorí robia stále to isté), tak sa sama z tej neúnosnej introvertnosti asi začnem nudiť. Mali by sme byť viac provokatívni - mali by sme napríklad milovať poéziu.